04/03/2026
Niekedy sa nápad zrodí veľmi jednoducho.
Hľadala som a postupne rozvíjala príbeh pre svoj nový obraz s ryšavovlasou ženou.
Najskôr to bola len žena s ryšavými vlnitými vlasmi.
Potom som dostala chuť pridať slnko.
A následne prišla myšlienka: ak existuje slnko, môže existovať aj mesiac.
Keď sa na obraze objavil mesiac, pridala som druhú ženu — ako odraz druhej strany svetla.
A práve v tej chvíli mi napadla nečakaná myšlienka:
veď to môže byť reklama pre moje art-štúdio „Deň – Noc“.
Tak sa príbeh obrazu začal postupne meniť na príbeh s reklamou, tajomstvom a symbolickým významom.
Samotná myšlienka štúdia však vznikla ešte o niečo skôr.
Priestor bol veľmi malý — naozaj malý, pôvodne len na moje farby a materiály.
A veľmi som chcela, aby aj v takom malom priestore vznikol pocit života, pohybu a nálady.
Aby priestor len neexistoval, ale akoby žil vlastnou atmosférou.
Keď človek vstúpi do tejto štúdie, má pocit, akoby sa ocitol v inom malom svete.
A tak vznikla myšlienka rozdeliť štúdio na dve strany — Deň a Noc.
Úloha bola pomerne náročná.
Chcela som vytvoriť nielen portfólio svojich stien a dizajnu interiéru, ale pridať k tomu aj význam a príbeh.
Aby človek nevstúpil len do obyčajného bytu — „krabičky ako všetky ostatné“ —
ale do priestoru, ktorý má svoj príbeh, atmosféru a tajomstvá, ktoré sa dajú objavovať.
Keď človek prechádza týmto priestorom, je to takmer ako malé symbolické putovanie.
Na chvíľu sa odpúta od každodenných problémov a ťažkých myšlienok.
Tak vzniklo rozdelenie priestoru:
Jedna strana — svetlá.
Druhá — tmavá.
Zaujímavé je, že to zároveň prirodzene zodpovedá aj svetovým stranám.
Svetlá časť sa nachádza tam, kde vychádza slnko.
Tmavá časť je tam, kde slnko zapadá.
Akoby samotný byt naznačil kompozíciu.
V tom je aj ďalší význam z pohľadu feng-šuej —
pohyb energie svetla a tieňa, začiatok a koniec dňa, rovnováha rôznych zón priestoru.
Chcela som, aby aj v malom priestore vznikol celý malý svet.
Potom som sa opäť vrátila k samotnému obrazu a pokračovala v rozvíjaní jeho príbehu.
Na obraze sa objavili dve ženy — Deň a Noc.
V skutočnosti však nejde o dve rôzne ženy.
Sú to dve strany jedného celku.
Rovnako ako v samotnom štúdiu:
dve rôzne strany priestoru, ale jeden celok.
Svetlo a tieň.
Začiatok a koniec dňa.
Dve energie, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
Je to ako vo vzorci alebo v recepte:
ak odstránime jeden prvok, výsledok už nebude fungovať.
Len spolu vytvárajú správny výsledok.
Postupne sa začali objavovať aj symboly, ktoré pridávali ďalší význam.
Kompas — symbol smeru a cesty.
Hodiny — symbol času.
Fotoaparát medzi nimi — symbol okamihu.
Fotografia totiž vždy zachytáva moment medzi minulosťou a budúcnosťou a uchováva prítomnosť.
Hviezdny prach spája slnko a mesiac do špirály pohybu —
takmer ako symbol nekonečna.
Je to symbol večného cyklu:
deň sa mení na noc a noc sa mení na deň.
Kompozícia obrazu je vytvorená tak, aby sa pohľad pohyboval v kruhu:
slnko → tvár → hodiny → kamera → text → mačiatko
a potom opäť na druhej strane obrazu.
V strede sa nachádza kamera — pozorovateľ, ktorý spája dva svety.
A malé mačiatko dole pridáva život, teplo a jemný humor.
Akoby pripomínalo, že aj tá najmagickejšia myšlienka by mala zostať živá a skutočná.
Tak nakoniec nevznikla len reklama.
Vznikol malý príbeh —
takmer ako stránka z knihy.
Príbeh o čase, ceste a okamihu.
O rovnováhe svetla a tieňa.
A o mieste, kde sa stretáva
deň a noc.
