06/08/2026
Prečo sa v Hirošime žije bežný život, zatiaľ čo Černobyľská zóna je takmer opustená?
☢️Dnes si pripomíname 81 rokov od zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima. Častá otázka je, prečo tam dnes ľudia normálne žijú, zatiaľ čo mesto Pripiať v blízkosti Černobyľskej elektrárne je opustené a nie je možné tam žiť?
Pripravil som pre vás krátke vysvetlenie:
Hlavný rozdiel je v množstve a type uvoľneného rádioaktívneho materiálu.
Hirošima (1945)
💥V Hirošime explodovala atómová bomba vo výške cca 600 m nad zemou. Väčšina rádionuklidov sa preto nekoncentrovala pri povrchu, ale rozptýlila sa v atmosfére.
Zo 64 kg uránu-235 použitého v bombe, prešlo štiepnym procesom "len" okolo 1 kg.
Produkty štiepenia tohto malého množstva mali prevažne krátky polčas premeny.
☢️Tieto rádioaktívne izotopy sa rýchlo rozpadli a klesli na bezpečné úrovne v priebehu týždňov až mesiacov.
Následky: akútna choroba z ožiarenia u preživších blízko epicentra, zvýšený výskyt karcinómu štítnej žľazy a leukémie, ale žiadna dlhodobá kontaminácia prostredia. Mesto bolo prakticky obývateľné už pár týždňov po výbuchu a do dvoch rokov obnovené.
Černobyľ (1986)
💥V Černobyľskej jadrovej elektrárni obsahoval štvrtý reaktor 192 ton jadrového paliva. Pri výbuchu a nasledujúcom desaťdňovom požiari grafitu sa do atmosféry uvoľnilo odhadom až 10 ton tohto paliva – rádovo tisícnásobne viac štiepneho materiálu, než v Hirošime.
☢️Na rozdiel od jednorazovej explózie ide pri havárii reaktoru o dlhodobý únik rádioaktívnych materiálov do atmosféry a životného prostredia. Navyše - s obrovským obsahom rádioaktívnych štiepnych produktov s dlhým polčasom premeny (napr. cézium-137 (30 rokov) a stroncium-90 (29 rokov). Tie zamorujú okolie dlhodobo na dlhé desiatky rokov.
Celkovo sa z Černobyľského reaktora č.4 uvoľnilo podľa odhadov 300 až 400 krát viac rádioaktivity než z Hirošimy.
Napriek nižšiemu počtu priamych obetí (rádovo desiatky oproti asi 140-tisíc v Hirošime), je dlhodobá environmentálna kontaminácia taká vysoká, že plne bezpečný návrat sa podľa odhadov datuje až v horizonte tisícok rokov – kým nedôjde k rozpadu transuránov ako je napríklad plutónium-239, ktoré bude predstavovať nebezpečenstvo dlhých 24 100 rokov
Pri tragédiách ako je Hirošima a Černobyľ tak z hľadiska obývateľnosti miest rozhoduje hlavne typ rádioaktívnych prvkov.
Dodatok: v Černobyľskej zóne dnes žije posledných 22 pôvodných obyvateľov (žijú v čistejších častiach zóny).
Budem vďačný za zdieľanie.
Andrej ☢️