02/07/2026
Kde je najväčšia prírodná mraznička na Slovensku?
V čase vrcholiacej prvej vlny horúčav na Slovensku si veľa z vás položilo otázku, kde sa ísť okrem klimatizovaného nákupného centra, či pobytu pri vode schladiť. Vďaka rozmanitosti geografie Slovenska ďalšou voľbou by bolo vydať sa na sever krajiny, medzi pohoria, stráviť deň vo vysokých horských polohách, vo Vysokých Tatrách sa schladiť na snehových poliach. Aj tam však neúprosné slnko nedávalo uspokojivý pocit.
Prírody a histórie znalým dobrodruhom napadne podzemie. Či už historické na hradoch a zámkoch, vínne pivnice, alebo bezpečne prístupné staré banské priestory. Chladnejšie? A čo takto jaskyne? Štátom sprístupnených so sprievodcom máme 13, ďalších niekoľko je sprístupnených cez súkromných prevádzkovateľov, alebo takmer 60 má štatút verejnosti voľne prístupnej jaskyne. Stále málo? Žiada sa vám ozajstnej mrazničky?
S odpoveďou na otázku v titulku vás nebudeme trápiť. Mnohým napadne naša svetovo jedinečná Dobšinská ľadová jaskyňa v južnej časti Národného parku Slovenský raj. Celoročnú teplotu pod nulou vrátane ohromného objemu ľadu si v nej určite užijete.
Ako vznikla táto prírodná mraznička? Prečo, keď na Slovensku máme známych viac ako 8100 jaskýň sú práve ľadové také vzácne? K výnimočnosti prispelo a prispieva niekoľko prírodných zákonitostí. Museli sa stretnúť všetky naraz, aby vytvorili mrazničku, kde objem ľadu dosahuje viac ako 110 tisíc m3, čo jaskyňu zaraďuje v tomto parametri medzi najvýznamnejšie na svete.
Začnime však zhora - geografiou a klímou. Jaskyňa leží v pohorí, na severe Slovenska, s vchodom vo výške 970 metrov nad morom. Slovenský raj, resp. niektoré jeho časti aj klimaticky patrí k najchladnejším lokalitám na Slovensku do výšky 1000 m. Napr. akýmsi nekorunovaným pólom chladu je blízka planina Glac a na nej depresné štruktúry - krasové závrty na Veľkej poľane. Niet mesiaca v roku, kedy by tam v noci, či skoro ráno nemrzlo. Aj k jaskyni najbližšia dolina horného Hnilca s obcami Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratená a Dedinky, patrí medzi chladné a daždivé lokality.
Ani to by ale nestačilo na vznik ľadovej jaskyne. Od konca treťohôr, pred približne troma miliónmi rokov až doteraz, sa vo vápencovom masíve Duča vytvárajú jaskyne. Vznikol tu po Demänovských jaskyniach v Nízkych Tatrách, jaskyni Mesačný tieň vo Vysokých Tatrách a systéme Baradla - Domica v Slovenskom krase, štvrtý najdlhší jaskynný systém na Slovensku. Tvorí ho Stratenská jaskyňa spolu s ďalšími prepojenými jaskyňami v súčasnej celkovej dĺžke 25 371 m zameraných priestorov.
V dávnych dobách k tomuto systému patrila aj Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá v súčasnosti má "len" 1491 metrovú dĺžku. K oddeleniu od systému Stratenskej jaskyne došlo po prírodnej katastrofe. Dôkazom je rozsiahle krasové prepadlisko Duča, ktoré sa nachádza vo svahu nad ľadovou jaskyňou. Nie je to ledajaká diera, ale mohutná depresia zo všetkých strán lemovaná previsnutými skalami. Jej rozmery dosahujú veľkosť plochy štandardného futbalového ihriska (105 x 68 m). V prípade prepadliska Duča hovoríme o rozmeroch cca 120 x 58 m a max. hĺbke okolo 30 metrov. Ide pravdepodobne o pozostatok prepadnutia stropu veľkého podzemného dómu, veľkosťou porovnateľného s najväčším jaskynným priestorom na Slovensku - Rozprávkovým dómom v Stratenskej jaskyni. Ten má rozmery 192 x 46 m a výšku 11 m. Takýto priestor, nehlboko pod povrchom, prepájal Dobšinskú (vtedy ešte nie ľadovú) jaskyňu so Stratenským systémom, cez jaskyňu Duča, ktorá sa dodnes ako bludisko zrútených skalných blokov nachádza v prepadlisku. Pred niekoľkými rokmi sa jaskyniarom podaril "životný objav", keď v bludisku našli cestu do Stratenskej jaskyne a fyzicky ich prepojili.
Kedy presne sa prerušilo spojenie s ľadovou jaskyňou, nevedno. Z geomorfológie jaskynných úrovní v Stratenskej jaskyni sa domnievame, že k tejto udalosti mohlo dôjsť pred 70 tisíc až 400 tisíc rokmi. A možno aj neskôr. Podstatné je, že prepadnutím spojenia sa v jednej z jaskýň vytvorili podmienky pre vznik ľadu. Princíp je jednoduchý: Priestory v Dobšinskej jaskyni sú strmo klesajúce, až priepasťovité, jej spodné časti sú okolo 75 metrov hlboko. Celkovo sú priestory rozľahlé, takže nejde o nejaké úzke chodby a priepasti, ale veľké siene, porovnateľné s tými najväčšími v Stratenskej jaskyni. Vrecovitý tvar jaskyne spôsobuje, že keď do nej v zime prúdi ťažší studený vzduch, hromadí sa v objeme jaskyne a ani v lete sa von nedostane. Jaskyňa nemá silné prirodzené prúdenie, nie je v nej prievan dôverný jaskyniarom, keď sa pokúšajú dostať do neznámych častí. Nie všetky priestory sú zaľadnené, výmenníkový vzdušný systém v jaskyni predsa len funguje, ale nie je taký výrazný a prepojený s povrchom, ako v bežných jaskyniach. V podchladzovanej jaskyni sa za tisícročia vytvoril z presakovanej zrážkovej vody objemný ľadový masív, ktorý sa správa ako klasický horský ľadovec. Je zvrstvený, každá jeho vrstva predstavuje list kroniky klimatického vývoja, pomaly plasticky tečie, drví podložie, steny, aj sa topí, aj pribúda. Na spodku ľadovca vplyvom ohromného tlaku vzniká studená tavná voda, ktorá ďalej presakuje cez priepustné horniny a na úpätí kopca vyviera v podobe vyvieračiek. Najstaršie časti ľadovca sa podarilo datovať na približne 2600 rokov, tieto vrstvy vznikali v čase, keď napr. grécki kolonisti zakladali prvé osady na území Apeninského polostrova, alebo v Egypte ešte v neskorej ríši vládli posledné pôvodné dynastie faraónov... Neznamená to, že taká stará je tvorba ľadu v jaskyni, len že sa taký starý ľad v nej vyskytuje. Ten ešte starší sa už stratil a prekryli ho mladšie vrstvy.
Tvorba ľadu v jaskyni pokračuje aj dnes. Rizikom sú ale stále slabšie zimy s aspoň desaťdňovými neprerušenými sériami dní s poriadnym mrazom pod mínus desať stupňov. Preto je potrebné jaskyni trochu pomáhať. Pôvodný vstup je kompletne prehradený vysokou drevenou stenou, aby sa čo najmenej mrazivého vzduchu "vylialo" z jaskyne. Smerom dovnútra sú vyrobené zábrany, ktoré držia suť, aby sa nezosúvala, ale sú aj zásobníkmi snehu a ľadu, ktorý zamestnanci jaskyne v zime zhŕňajú z povrchu terasy a žľabmi transportujú do jaskyne. Z prísnych klimatických dôvodov je jaskyňa pre návštevníkov otvorená len štyri mesiace v roku, od 15. mája do 15. septembra... Predsa len, každý návštevník nesie so sebou trochu nežiaduceho tepla. Zatiaľ sa takto darí udržiavať tento svetový prírodný skvost a najväčšiu mrazničku na Slovensku...
O vedeckom výskume v jaskyni, súvisiacom s monitorovaním ľadovej výplne, sa dozviete viac v príspevku z roku 2024, zdieľanom v prvom komentári.
Foto: J. Madarás, 1.7. 2026
