https://www.facebook.com/104140631628218/

Suchán family, Trstín (2026)

05/07/2023

dnes navsteva z prahy. jozef suchan s manzelkou u nas v trstine na chate...
Suchán family

24/12/2022

vsetkyym vaam prajem kraasne, pokojnee a stedree Vianoce ❤️

Suchán family

21/03/2021

Odkiaľ pochádza priezvisko SUCHÁN?
Indície vedú k Trenčínu, do zeme nazvanej kráľom Belom IV, SZUCSAN

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ sa vzalo resp. ako vzniklo toto naše priezvisko? Mne to už pár rokov vŕta v hlave :)

Možno viete, že terajší spôsob pomenovania osôb menom a priezviskom uzákonil patent Jozefa II. z roku 1786. Používanie priezviska či jeho predchodcu
– prímenia – však môžeme sledovať už zhruba od 13. storočia. Dovtedy sa v listinách vyskytovali iba osoby jedným menom.

Priezviská z KRSTNÝCH MIEN
Ako uvádzajú autori v knihe Ako si zostaviť rodokmeň, najviac priezvisk vzniklo zrejme z krstných mien.
Zväčša ide o vyjadrenie synovského vzťahu k otcovi, resp. k hlave rodiny. V Trstíne by to mohli byť priezviská ako Jakubec, Martinkovič, Šimon, Pavlík, Prokop.

Priezviská podľa ZAMESTNANIA
Veľmi často sa v bežnom živote stretávame s priezviskami, ktorých pôvod je v zamestnaní, resp. remesle. Historickým vývojom mohlo dôjsť ku skomoleniu,
Aj v Trstíne také máme, napr. Bača, Krajčírovič, Klúčovský.

Priezviská podľa ZVIERAT
Významné zastúpená kategória v Trstíne, ako napr. Zajíček, Cíbik, Svrček, Stehlík, Jeleň, Oríšek a pod.

Priezviská podľa PÔVODU
Medzi pomerne rozšírené typy patria aj priezviská podľa pôvodu. Majú podobu prídavných mien alebo obyvateľských mien utvorených z miestnych názvov,
pričom vyjadrujú predchádzajúce bydlisko nositeľa. Patria sem priezviská utvorené z obyvateľských mien, napr. Kšiňan (Kšinná), Nitran (Nitra) a i.
Rovnako tak sú známe priezviská odvodené z etnických a národných mien, ako napr. Bosňák, Talian a i. Pochopiteľne, aj tieto môžu existovať i v inojazyčnej podobe,
napr. ako Böhm (z nem. Čech) alebo v Trstíne hojne sa vyskytujúce Tóth (z maď. Slovák), či najrozšírenejšie slovenské priezvisko Horváth (z maď. Chorvát), či Turek, alebo Čech.

Priezviská podľa VLASTNOSTÍ
Medzi najrozšírenejšie typy patria priezviská podľa vlastností. Niekedy sa im zvykne vravieť aj „prezývkové typy priezvisk“. Vznikli na základe telesných alebo duševných vlastností,
podľa ktorých danú osobu spoločenstvo charakterizovalo a nazývalo. Zväčša majú formu prídavných mien alebo prídavných mien s rôznymi príponami charakteristickými pre ten-ktorý región.
Takto vznikli priezviská ako napr. Drobný, Kučera, Hlávek.
Je teda možné že priezvisko Suchán bolo vytvorené podľa VLASTNOSTÍ, kde jeho nositeľ mohol byť vyziabnutý chudý chlap?
Podľa Slovníka slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968) je v slovenčine slovo
sucháň, -a muž. r. expr. chudý, vyziabnutý, suchý človek: Pozri toho vysokého sucháňa.
suchaňa, -ne, -ní žen. r. chudá žena.

Priezviská z PREZÝVKY
Prezývky sa často používajú nielen dnes, ale používali sa aj v minulosti na odlíšenie viacerých rodín rovnakého priezviska v danej obci. Niekedy vznikali podobne ako priezviská,
no nájdu sa regióny, napr. Kysuce, kde sa preberali priezviská, resp. prezývky muža podľa rodiny, do ktorej sa priženil. Hovorí sa tomu aj priezvisko „po dome“.
Aj v Trstíne sa hojne rozlišovali rodiny podľa prezýviek. Moji pradedovia mali tiež prezývky, podľa ktorých sa dodnes rozlišujú rodiny Suchánovcov (Šúdel, Pecár, Rosa, Madera)

https://lepsiden.sk/aky-povod-ma-vase-priezvisko/
https://slovnik.juls.savba.sk/?w=trst%C3%ADn&s=exact&c=Aa88&cs=&d=priezviska #

Ako je to teda s pôvodom priezviska SUCHÁN?

Mohlo byť vytvorené podľa PÔVODU, pretože na Slovensku sa nachádza obec Sucháň, ale aj napr. na severozápade Poľska je mestečko s týmto názvom.
obec na Slovensku, https://www.obecsuchan.sk/
mesto Suchan v polsku, https://www.suchan.pl/
Malá pikoška, aj na filipínach sa vyskytuje dedina s menom Suchan :), https://sk.mapy.cz/zakladni?x=124.3233126&y=13.9539268&z=14&source=osm&id=1055051956

V trstínskej matrike sobášov, je v roku 1667 zaujímavý údaj. 28.1.1667 si Ján Suchan z/od Trenčína bral za ženu Katarínu. Zdá sa teda, že priezvisko by mohlo pochádzať z Trenčína alebo aj od Trenčína.
Neskôr som na internete našiel zaujímavý článok. Týka sa obce Horná Súča, kde si občas chodím zalietať na paraglide. Náhoda?
Dovtedy som ani netušil, že miesto kde sa nachádza štartovačka mohlo byť súčasťou už zaniknutého hradu alebo jeho priľahlého okolia...

V donačnej listine Bela IV. z roku 1244 sa v častiach týkajúcich sa Súče (obec pri Trenčíne) uvádza:
„My teda za jeho vernosť a zásluhy udeľujeme ako odmenu z našich majetkov istú pustú zem na hraniciach Poľska, ktorá je neobývaná, jemu a jeho potomkom do trvalého vlastníctva
a ešte druhú zem, zvanú Szucsan, na hraniciach Moravy, podobne neobývanú, tomuže kniežaťu Bogomírovi.“ Nasleduje popis územia:
„Prvá hranica zeme Szucsan ide od hraníc Moravy smerom na východ k lesom, tam je postavený znak (hraničný) zo zeme, odtiaľ zostupuje k riečke Luborcsa,
tam je znak, a ide po riečke až po hradné zeme. Odtiaľ zostupuje k toku Hlbokej, tam je znak pod bukovým stromom.
Odtiaľ zahýba na juh a ide cez Berch k vrchu Lippin, tam je znak, ktorý sa končí na území hradu Szucsa. Odtiaľ zostupuje k riečke Szucsa, tam je znak.
Odtiaľ ide po jej toku až k riečke Jasenow a ide až na vrchol hory, tam je znak pod bukom. Odtiaľ ide cez lúku k hranici, ktorá označuje hradné zeme Zalatovich (Zlatovce)
až po tú hranicu zeme Sudcza, ktorá je spoločná s kniežaťom Lodomericom. Odtiaľ ide ku chodníku cez Berch ku znaku postavenému zo zeme.
Napokon zostupuje k riečke Drjethoma, pod ktorou sú postavené dva znaky zo zeme pod stromom jawor. Odtiaľ ide cez Drjethomu a zase ide cez Berch až na hranicu na západe, kde sa končí.“

Súčanský hrad
Súčanský hrad bol v rokoch 1267–1321 v držbe rodu Čákovcov, naposledy Matúša Čáka. Konkrétnejší a presnejší doklad o jeho existencii máme v listine z roku 1318,
keď sa spomína kastelán hradu Súče (castelanus de Zuchan) Dionýz zvaný Levo.
Až do roku 1393 patril kráľovi, potom ho kráľ Žigmund Luxemburský založil svojmu vernému a oddanému bojovníkovi, mocnému pánovi z Beckova Stiborovi.
„Pán celého Považia“, pôvodom z Poľska, bol v rokoch 1394–1410 trenčianskym županom.
https://www.hornasuca.sk/obec/o-obci/historia/prva-pisomna-zmienka/

Priezvisko Suchán, sa v rôzných obdobiach písalo aj ako Szuchan a vyslovovať sa mohlo Súčan. To by znamenalo že prisťahovalec od Trenčína, z obce Súča, mohol dostať svoje priezvisko podľa prezývky "súčan" , alebo podľa pôvodu (zo zeme Szucse a teda "súčan" - Szuchan a neskôr Suchán).

Všetko sú to len moje osobné názory, ktoré som nadobudol z mne dostupných informácií. Skutočnosť môže byť iná. Možno sa tým raz bude niekto hlbšie a profesionálnejšie zaoberať :).

Priezvisko SUCHÁN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 112×, celkový počet lokalít: 43, najčastejšie výskyty v lokalitách:
Trnava – 17×, Trstín – 14×, Bratislava – 10x, Trenčín – 6×, Partizánske – 4×, Suchá nad Parnou, Chtelnica, Ružindol, Rudlová (okr. B. Bystrica) – 3×...

Priezvisko SUCHÁNOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 117×, celkový počet lokalít: 45, najčastejšie výskyty v lokalitách:
Trstín – 14×, Trnava – 12×, Bratislava – 8×, Banská Bystrica – 5×, Chtelnica, Trenčín – 4×, Žlkovce, Bohdanovce nad Trnavou, Hlohovec – 3×...
zdroj: https://slovnik.juls.savba.sk/?d=priezviska

VÝSKYT PRIEZVISKA SUCHÁN/SUCHAN VO SVETE
V globalnom ponímaní sa priezvisko Suchán/Suchánová najčastejšie vyskytuje na Slovensku, nasleduje Česko. (Je to samozrejme kvoli dĺžňu v priezvisku, ktorý sa v iných jazykoch nepoužíva)
Ak by sme ale v priezvisku použili krátke "a" a teda Suchan, tak poradie krajín podľa výskytu priezviska Suchan je nasledovne:
1. Česko - 694 osôb / 1:15 322 (výskyt 1 Suchan na každých 15322 osôb)
2. Poľsko - 1854 os. / 1:20 501
3. Rakúsko - 183 os. / 1:46 532
4. Slovensko - 82 os / 1:65 079 (Suchán je počítané osobitne)
Údaje sú z roku 2014 a treba ich brať s rezervou, keďže v rôznych databázach mohli byť problémy s formátovaním priezvisk, ich hláskovaním či formalitami v jednotlivých štátoch.
https://forebears.io/surnames/suchan

07/03/2021

1. generácia: Martin a Catharina

V minulom článku o Jánovi Suchánovi najstaršom som spomenul, že Ján je posledný člen rodokmeňa, o ktorom sa mi podarilo nájsť ucelené informácie. Z Jánovho zápisu v matrike pokrstených však
viem odčítať mená jeho rodičov. Boli nimi Martinus Suchán a Catharina. Krstným otcom bol Martinus Jakubecz. Podľa týchto indícií som ešte vedel nájsť Martinove deti a teda Jánových súrodencov. Stačilo len vyhľadať všetky deti ktoré sa narodili Martinovi Suchánovi a Catharine a mali krstného otca Martina Jakubca.
Tu sú teda deti Martina a Cataríny Suchánovcov

1659 - Martinus - za ženu mal zrejme Katarínu Martišovú. V matrikách ale chýba 8 rokov zápisov, takže sa mi to nepodarilo overiť. Spolu mali 5 detí, z ktorých min. dve mali ďalšie potomstvo.

1663 - Catharina - zatiaľ nemám o nej žiadne informácie

1666 - JOAN (Ján) - (môj priamy predok - 2. generácia)

1669 - Elisabeth - (ako 19-ročna si za muža vzala Pavla Lazíka, mali spolu 6 detí.)

1671 - Eva - zatiaľ nemám o nej žiadne informácie

1674 - Georgius - zatiaľ nemám o nej žiadne informácie

Martinovi a Kataríne sa teda prvé dieťa, tiež Martin narodilo v roku 1659. Martin v čase narodenia svojho prvorodeného syna Martina mohol mať cca 20-25 rokov,
a teda je jasné, že sa musel narodiť okolo rokov 1634-39. Matriky obce Trstín sú dostupné až od roku 1648. Takže, dátum jeho narodenia sa už nemám odkiaľ dozvedieť.
Nádej na získanie nejakých informácií som vkladal do matriky sobášov. Našiel som záznam z roku 1656 o sobáši Martinusa Suchaneka, syna Gašparovho z Trstína s dcérou Jána Holkoviča,
ktorej meno ale neviem prečítať :/. Je teda možné že sa jedná o sobáš Martina, aj keď priezvisko je uvedené ako Suchanek. Tým by som poznal ešte aj meno Martinovho otca (Gašpar). Keďže to ale neviem naisto, považujem za svojho najstaršieho predka práve Martina Suchána.

Týmto článkom sme sa dostali teda k počiatku rodu Suchán v Trstíne a podľa toho môžeme tvrdiť, že tu žijeme už viac ako 350 rokov :).

Priložený obrázok zobrazuje mojich predkov v otcovej aj maminej línii, tak ako sa mi ich podarilo zistiť.

V blízkej dobe zverejním tzv. rozrod rodu, teda potomstvo najstaršieho predka, dnes spomínaného Martina a jeho manželky.

21/02/2021

2. generácia: Joan (Ján) Suchan a Catharina Masarovich

V tomto článku vám napíšem niečo o Jánovi Suchánovi, najstaršom z trojice posledne spomínaných Jánov. Zároveň je to posledný predok, o ktorom sa mi podarilo zistiť ucelené informácie,
teda dátumy narodenia, svadby aj úmrtia. Ján sa narodil 22. mája 1666 a pokrstený bol ako Joanes (latinsky), teda Ján po slovensky. Ženil sa ako 23 ročný, a za ženu si vybral Katarínu Masarovich, dcéru Georga z Bínoviec.
Katarínu sa mi zatial nepodarilo 100% identifikovat, pretože v tom čase sa v rozpätí dvoch rokov narodili dve Kataríny Masarovich a obe mali otca Georga.
Tento manželský pár mal spolu 5 detí.

1691 - Anna - zomrela ako 10-ročná

1694 - JOAN (3. generácia, môj priamy predok)

1697 - Andreas - oženil sa s Elisabeth Pesko (Besko), mali spolu min. 4 deti (Ján-1725, Gaspar-1728, Paulus-1736 a Catharina-1739).

1701 - Martin - zrejme zomrel ako 16-ročný

1708 - Catharina - o nej zatial nemam ziadne informácie

Jánova manželka Katarína opustila tento svet ako prvá, v čase úmrtia v roku 1735 mala okolo 65 rokov, Ján sa dožil 72 rokov a zomrel 3 roky po svojej manželke.

Aj Vás zaujali tie tri šestky na konci? Nuž, pozrime sa na tento rok v dejinach Európy.
Ľudstvo naplnilo svoju históriu mnohými jedinečnými, tajomnými, desivými udalosťami. Rok 1666 bol jednou z najjasnejších inkarnácií takýchto incidentov.
Bolo to mystických 12 mesiacov, počas ktorých bol európsky svet v panike a rozličných nepokojoch založených na náboženských základoch. Čo sa presne stalo v tomto "hroznom" roku?
Pôvodne sa predpokladalo, že koniec sveta by mal prísť na konci prvého tisícročia od narodenia Krista, teda na konci roku 999. Ľudia s plnou zodpovednosťou pripravení na apokalypsu,
aktívne sa modlili a snažili sa páchať čo najviac spravodlivých činov. Všetko, čo podliehalo skaze, bolo vypredané alebo distribuované voľne, bohatí darovali kláštorom svoje obrovské úspory.
Na poslednú noc odchádzajúceho roka sa mnohí ľudia v chrámoch preplnili, aby sa stretli so spravodlivým koncom sveta so spravodlivou dôstojnosťou. Denné svetlo. Ale koniec sveta neprišiel.
Potom proroci oznámili nový dátum - 1666. Európa tentoraz nebola v žiadnom zhone vyznať a napraviť svoje hriechy. Obetovala obrovské množstvo „hriešnych“ duší, aby sa zachránila.
Apokalypsy postihli mnohe narody Európy. V rusku to bola cirkevná reforma, vo francúzsku to bolo roľnícke povstanie. Obrovský požiar ktorý trval tri dni zničil celý vtedajší Londýn. (https://sk.sodiummedia.com/4277531-1666-in-history-events-and-personalities)
Aby sme nechodili príliš ďaleko pre príklady...
Rok 1666 bol zlým a suchým rokom, od marca do júla nepršalo. V stredu 23. juna 1666 bol jedným z najnešťastnejších dní v dejinách mesta Trnava.
Zhorelo do tla, plamene sa nedotkli iba Kapitulskej a Jeruzalemskej ulice. V archíve mesta sa nachádza len málo údajov o tomto požiari, pretože zhorela i radnica, kde bol archív uložený,
ale napríklad aj mestská veža. Horiace peklo v Trnave na maľbe zaznamenal pravdepodobne františkán Juraj. Obraz sa nachádza vo veľkej sieni Arcibiskupského ordinariátu v Trnave. (zdroj: FB Trnavské rádio).

V budúcom článku o prvej generácii Suchánovcov v Trstíne, si budete môcť pozrieť aj graficky spracovaný rodokmeň, ako široko sa rozvetvila rodina z dvoch najstarších dohľadaných prapredkov.
Samozrejme s dodržaním všetkých GDPR 😉.

12/02/2021

3. generácia: Ján Suchan a Anna Jakubecz

V minulom článku o Jánovi Suchánovi ml. (4. generácia) som písal, že meno dostal po svojom otcovi a dedovi. Dnes si teda napíšeme niečo o jeho otcovi. Ján Suchán starší, sa narodil 16.6.1694. Dostávame sa teda do 17. storočia, ktoré bolo poznačené mnohými vojnami a povstaniami.
Identifikovať osobu Jána st., a ako sa volala jeho manželka a matka jeho detí nebolo jednoduché. Pri narodení jeho syna Jána Suchana ml. totižto nie je v matrike zapísané priezvisko matky. Podľa krstných rodičov ktorými boli Paulus Mach a Dorothea som dokázal nájsť jeho súrodencov a našťastie, Jánova mladšia
sestra Anna mala už pri svojom zápise v matrike aj priezvisko svojej matky. Bola ňou Anna Jakubecz. Anna sa narodila 13.2.1700 a Jána Suchána st. (3.generácia) si zobrala za muža 4.2.1720.
Ich zväzok pred bohom spečatil farár Joanes Ladislaus Korics, ktorý vtedy pôsobil v Trstíne. Svedkami boli Martinus Suchan a Michael Kupkovich.

Mali spolu 5 detí.
1722 - Georg (Juraj) Za manželku si vzal Catharinu Rumanek. Mali spolu 9 detí, z nich minimálne dve (Pavol Suchan, vzal si za ženu Catharinu Lazik, a Marina Suchán, vydala sa za Jána Klima)
si zalozili tiež svoje rodiny a ďalej sa rozrastali.

1725 - Anna, zomrela ako 4-ročná

1735 - Mathias, o ňom zatiaľ nemám viac informácií

1738 - JOANES (Ján) - môj priamy predok 4. generácia

1742 - Anna, o nej zatial nemám viac informácií

Anna Suchánová (r. Jakubecz) zomrela 16.3.1759, o desať rokov neskôr, 19.9.1769 ako 75 ročný zomrel aj Ján.

17. storočie bolo plné vojen a plienenia. na konci ktorého sa ukončila 150-ročná vojna s Turkami. Ich plienenie neraz znamenalo vypálenie celých dedín a tiež kosotlov a farských domov, kde sa nenávratne stratili aj matriky. V Trstíne sa našťastie podarilo zachovať matriky ešte z prvej polovice 17. storočia. Pre lepšiu predstavu ako sa vtedy ľuďom na Slovensku žilo uvádzam časť príspevku to stránky www.historika.sk.
16. a 17. storočie na dnešnom území Slovenska boli najkrvavejšími storočiami v celých dejinách. Mnohé oblasti Slovenska boli doslova spustošené a vyplienené, obyvateľstvo zdecimované.
Neustálou hrozbou boli turecké nájazdy, lebo slovenské etnikum sa ocitlo v bezprostrednom susedstve Turkov. Turecké plienenie sa stalo na dlhé roky postrachom obyvateľstva, a to nielen priamo na hranici, ale občasné nájazdy hlboko na slovenské územie sa opakovali až do porážky Turkov pri Viedni v roku 1683.

Z tohto obdobia je dostupných v matrikách už len málo informácií. Okrem matrík to mohli byť ešte richtárske knihy, urbáre prípadne sčítania ľudu.

V roku 1715 prijal uhorský snem zákon o zavedení stáleho vojska v Uhorsku a vyberaní každoročnej vojenskej dane (contributionale).
Kvôli jej správnemu rozvrhnutiu boli v rokoch 1715 a 1720 vyhotovené celokrajinské súpisy daň platiaceho obyvateľstva.
V nich boli štátom prvýkrát zaznamenané mená daňovníkov (hláv jednotlivých hospodárstiev) a ich majetkové pomery.
Daň bola v Uhorsku viazaná na osobu daňovníka, nie na pozemky. Základom pre jej vymeranie boli usadlosti na urbárskej pôde (sessio, telek). Výška dane závisela od rozlohy usadlosti, na ktorej daňovník hospodáril.

Súpis bol vykonaný podľa obcí a sú v ňom uvedené nasledovné údaje:
meno daňovníka, množstvo rolí (agrae), čerstvo kultivovaná zem (extirpaturae), lúky (pratae) a vinice (vineae) patriace k daňovníkovi.
viac na http://www.geni.sk/supis-danovnikov-v-rok-1715/ .0v6MT55g.dpuf

Mená a priezviská daňovníkov v Trstíne v roku 1715
Stephanus Drobni
Georgius Mách
Martinus Jacubecz
Joannes Rumanek
Adamus Viban
Michael Gardon
Stephanus Zaicsek
Casparus Csech
Stephanus Indrichovich
Joannes Petrovich
Michael Nyetri
Paulus Lazyk
Michael Petrovich
Martinus Csibak
Georgius Sosvaicska
Martinus Szuchan
Joannes Jacubecz
Michael Kubkovics
Georgius Bucskovics
Martinus Valentovich
Georgius Modovich
Joannes Vavrek
Georgius Kuricz
Joannes Holkovich
Joannes Beregh
Thomas Philipovich
Joannes Sztirichkovich
Nicolaus Medvecz
Joannes Opalek
Joannes Sztruhan (Szuchan)?
Georgius Holkovich
Andreas Kurnicz
Andreas Ruman
Martinus Csech
Mathias Benek
Georgius Csebak
Hromadajhan
Georgius Ondrasovics

Mená a priezviská daňovníkov v Trstíne v roku 1720
Michal Netri (sudca)
Paulus Lazik
Georgius Petrovics
Joanes Kurinyecs (junior)
Michäel Petrovics
Joanes Czibik
Paulus Gongli
Joanes Kurinyecs (senior)
Ignatius Zolomi
Andreas Palenyik
Martinus Czibik
Stephanus Drobni (za menom je poznamka)
Joanes Jacubecz
Michäel Kubkovics
Josephus Psenak
Martinus Valentovics
Georgius Medovics
Joanes Vavrik
Joanes Holkovics
Georgius Holkovics
Joanes Kubkovics (Libertas...)
Joanes Brek
Georgius Czibik (Libertas...)
Joanes Filipovics
Joanes
Georgius Opalek
Joanes Opalek
Joanes SZUCHAN
Mathias Kurinyecs
Andreas Ruman
Martinus Csech
Joanes Kabalecz
Michäel Gardon
Stephanus Zaicsek
Gasparus Csech
Stephanus Indrihovics
Martinus Holkovics
Georgius Holkovics

Odhadcovia majetku v Trstíne v r. 1720
Georgius Buzinkay
Martinus Suchanyi
Michael Holics
Jacobus Berek
Augustus Maszarovics (Libertin-slobodny, oslobodeny)

29/01/2021

4. generácia_ Ján (Joanes) Suchan a Barbara Kurinecz

Ako vznikali v minulosti priezviská? Napríklad aj z prezývok. Je v článku aj vaše priezvisko?

Otcom môjho priameho predka z piatej generácie Andreasa, bol Ján (Joanes) Suchán. V zápise v matrike pokrstených má Andreas uvedených rodičov Ján Suchán a Barbara Juhaszik. S priezviskom Juhaszik som sa dovtedy pri svojom genealogickom bádaní nestretol. Vždy som sa snažil si všetko niekoľkokrát overiť, aby som nespravil chybu, no toto priezvisko Juhaszik bol naozaj ťažký oriešok. Až po dlhšom čase som si pri hľadaní v matrikách všimol, že pri niektorých priezviskách sa vyskytujú prezývky. A jednou z týchto prezývok bola aj Juhaszik. Patrila rodine Kurinecz.
V matrike zomrelých sa uvádza že v 26. 12. 1775 zomrel syn Joanisa Kurinca alias Juhaszika... To mi pomohlo v bádaní. Keďže som vedel že Jánova manželka sa volala Barbara, v matrike sobášov som našiel zápis o svadbe Jána Suchána a Barbary Kurinecz.
Ján si teda ako 23-ročný, 18.1.1761 za manželku vzal 21-ročnú Barbaru Kurinecz. Bývali v Trstíne v dome č. 20. Mali spolu 8 detí. Ján dostal meno po svojom otcovi (3. generácia) a dedovi (2. generácia Suchánovcov), o ktorých vám napíšem v ďalších článkoch.
Barbara Juhaszik zapísaná ako matka Andreasa bola teda Barbara Kurinecz. Farár jej vtedy namiesto priezviska zapísal prezývku. Mnohé z nich sa na bližšiu identifikáciu osoby v Trstíne používajú dodnes, alebo sa z nich stali dokonca priezviská.

Deti Jána a Barbary Kurinecz
1762 - Michal - zomrel ako dieťa, keďže o štyri roky neskôr dali ďalšiemu synovi tiež meno Michal, čo v tej dobe nebolo nič nezvyčajné
1764 - Jozef (Josephus) - mal za ženu Marinu Danis, mali spolu 2 deti, Marínu a Pavla. Manželka mu zomrela ako 32 ročná
1766 - Michal - zomrel ako 5 ročný, neskôr mali ešte jedného syna Michala
1772 - Juraj (Georg) - o ňom zatiaľ nemám žiadne informácie
1775 - Michal - zatiaľ neviem či sa aspoň tretí Michal dožil dospelosti
1778 - Pavol (Paulus) - o ňom zatiaľ nemám žiadne informácie
1781 - Andreas - môj priamy predok (5 generácia Suchánovcov)
1786 - Marina - zomrela ako dieťa

Tu uvádzam niekoľko priezvisk spolu s prezývkami. Z niektorých prezývok sa stali priezviská.

Matrika zomretých:

Kurinec alias Juhaszik
Lazik alias Flinta
Mnichovich alias Solar
Hlavek alias Krupik
Aneta alias Konečny
Vavrik alias Holubička
Blasko alias Oresánsky
Psenak alias Sedivy

Walek allias Kucsera (matrika krstov - 1676)
Martinus Jakubovich alias Balazovich (matrika krstov - 1678)
Georg Masarovich alias Augustin (matrika krstov - 1678)
Behull alias Valek (matrika sobasov - 1773)
Joanis Mnichovich alias Dubik (matrika sobasov - 1767)
Joanis Balazovic alias Bradak (matrika sobasov - 1753_0127)
Korehanek alias Zamecnik (matrika zomretych 1677)
Holubek alias Zalesak (1678)
p***k allias Kovac?
Jozephus Suchan - Allias Zuzcak (matrika pokrstených 19.4.1816)
Michael Suchan - Allias Uher (matrika pokrstených 29.3.1831) - manžel Heleny Cernuskovej

A ako vzniklo priezvisko Suchán? Tak to vám prezradím v niektorom z ďalších článkov ;-)

V priebehu storočí sa v matrikách písalo latinským alebo maďarským jazykom. Len zriedka sa v nich nachádza zápis vo vtedajšej Slovenčine. Preto v zátvorkách uvádzam mená ako sú zapísané v matrikách.

18/01/2021

5. generácia - Andreas Suchán a urodzená Mária Bessko z Bíňoviec

Počas celého bádania po svojich predkoch som sa v matrikách pri ich menách stretával s pojmami PÓR, PLEBEUS - roľník, COLONUS - poľnohospodár, DOMUNCULARIS - domkár - vlastniaci len dom či domček bez väčších pozemkov a pod. Proste chudoba :).
Z matriky narodených u môjho priameho predka zo šiestej generácie Michala Suchána, narodeného v r. 1813 som sa dozvedel, že jeho rodičmi boli Andreas Suchán a Marína Bessko.
A za ich menami po latinsky napísané. IGNOBILI pri mene Andreasa a pri Máriinom NOBILI. Ignobili v latinčine znamená neurodzený, nízky pôvod.
A naopak NOBILI v preklade znamená vznešený, urodzený, šľachtický... pôvod. UUF, to som nečakal. Zaujalo ma to a začal som pátrať ako to v minulosti bolo so sobášmi medzi dvomi vrstvami obyvateľstva.

Prečo všetci ich potomkovia boli označovaní ako "chudoba" som sa dozvedel na stránke https://rodyno.estranky.sk/clanky/slachticky-titul-zeman-laird.html, kde sa píše:
Ak si zeman zobral nezemianku, všetky ich deti, chlapci aj dievčatá, boli doživotne zemania. Ak si zemianka zobrala nezemana, ona sama zostala zemianka doživotne, ale jej deti zemania neboli.
Zemania osobitný šľachtický titul nemali, volali sa jednoducho nobilies alebo nobiles regni.

Môj priamy predok z piatej generácie, Andreas Suchán, si teda za manželku zobral dcéru zemana Jána Besska z Bíňoviec Marínu, v tom čase už vdovu. (Marína sa prvýkrát vydala za Jozefa Medovica.
Mali spolu tri dcéry. Annu, Katarínu a Máriu. Jozef Medovic zomrel v r. 1809 a o 4 mesiace už mala svadbu s Andreasom Suchánom). S Andreasom mali spolu tieto 4 deti.

1811 - Mária - vydala sa za Georga (Juraja) Nováka z Bíňoviec, s ktorým mala 9 detí.
1813 - Michal (môj priamy prapredok - 6. generácia Suchánovcov)
1816 - Jozef (ten mal s dvomi manželkami spolu 17 detí, väčšina zomrela v detskom veku, ale jedna z dcér Katarína si za manželka vzala Jozefa Hláveka a pochovaní sú v Hájičku).
1818 - Ján (za manželku si vzal Magdalenu Krajszler, mali spolu min. jedno dieťa, syna Štefana)

Manželstvo Andreasa a Maríny trvalo 21 rokov. Andreas zomrel ako 50 ročný (v matrike je nepresne uvedený vek 57-ročný) 1.9.1831 na choleru. Jeho manželka Marína zomrela v roku 1848 tiež na choleru. Boli mnohonásobnými krstnými rodičmi, čo bolo zrejme kvôli urodzenému pôvodu Márie Bessko.

Zaujímavosti z trstínskych matrík
Čím viac som sa dostával do histórie tým sa stávalo pátranie po predkoch ťažšie. V matrikách sa uvádzalo menej informácií a uvádzaný vek najmä pri úmrtiach, ale často aj pri svadbách bol pomerne nepresný.
Treba si uvedomiť, že ľudia nemali kalendáre, mnohokrát nevedeli písať ani počítať a tak už pri zápise do matriky zosnulých vek len odhadovali pozostalí príbuzní.

V Bíňovciach začiatkom 19. storočia podľa matrík žilo viacero rodín v zemianskom postavení, najčastejšie sa spomínajú priezviská Balazovits, Bessko, Dulay, Palmann...

Vo všetkých trstínskych matrikách sa občas objavili aj zápisy šľachticov.

Matrika pokrstených:
1801_0509__Joana Nepomucena__(Stephanus KASZANICKY a Elisabeth ODLER)
1802_0521__Alexander Constantinus Joanes Nepomucenus Carolus__(Josephus PONGRÁTZ a Mária PÉCHY)
1802_1227__Juliana__(Stephanus KASZANICKY a Elisabeth ODLER)
1804_0409__Alojz a Elisabeth__(Jozef VRANKOVITS a Agnes GUNTNER)
1805_0902__Antonius Josephus__(Jozef VRANKOVITS a Agnes GUNTNER)
1806_0718__Joeanes Nepomucenus Alojzius__(Barón Josephus HORECZKY a Agnes PONGRATZ)
1808_0802__Anna Maria__(Stephanus KASZANICKY a Elisabeth ODLER)
1808_0812__Gustavus Joanes Nepomucenus Josephus__(Barón Alojzius PONGRATZ a Anna CSÁK)

matrika sobášov
1800_0606__Stefan KASZANICKY (32r) a dcera barona Nikolasa Odlera Elisabth ODLER
1802_1114__Jakub syn baróna PONGRATZA z Kuchyne (19r) a Anna DALLOS (18r). Svedok Ján Suchan
1804_0122__barón vdovec Jozef HORECKY de Horka (50r) a dcéra baróna PONGRATZA Agnesa (26r.)

11/01/2021

6. generácia - Michal Suchán st.

Otcom Michala Suchána, ktorý s dvomi manželkami splodil dohromady 16 detí bol tiež Michal. Michal starší sa narodil 17.9.1813 v Trstíne.
Ako 27. ročný si za ženu vzal Helenu Medovics. Žiaľ matriky v prvej polovici 19. storočia ešte neobsahovali dostatok potrebných informácií a tak sa až z matriky zomretých dozvedám, že Helena Suchánová ktorá zomrela 26. marca 1887, bývala v dome č. 41, bola manželkou Michala Suchána (domkára - v podstate chudobní len s domčekom bez vlastníctva väčšej časti pôdy) a pochádzala z Kuchyne. V čase úmrtia mala 79 rokov, ale tento údaj býva často nepresný.
Jej záznam v matrike narodených obce Kuchyňa sa mi nepodarilo nájsť. Spolu s Michalom mali týchto 6 detí.

Martin - 1840 - zatiaľ nemám o ňom ďalšie informácie.
Mária - 1841 - zomrela v roku 1861 zrejme bezdetná na zápal plúc.
Michal - 1844 - môj priamy predok, otec pradeda Tomáša
Jozef - 1847 - zomrel v r. 1848
Ján - 1852 - vzal si za ženu Teréziu Medovičovú.
Štefan - 1858 - vzal si za ženu Máriu Jakubcovú.

Zo šiestich detí sa teda dospelosti a založenia rodín dokázateľne dožili tri. O michalovi ktorý mal 16 detí som písal v predchádzajúcom príspevku.

Ján si ako 27 ročný vzal za ženu o 6 rokov mladšiu Teréziu Medovičovú. (Zaujímavé že rovnaké priezvisko mala za slobodna aj jeho mama). Terézia pochádzala z Trstína č. d. 163.
Mali spolu 8 detí. Až 6 z nich sa im nedožilo viac ako niekoľko týždňov. Príčina bola takmer vždy debilitas - čo by sa dalo z latinčiny preložiť ako slabosť.
Dve ich deti si založili rodiny, druhorodený Štefan si za ženu vzal Júliu Hettešovú a treťorodený Michal zas Rozáliu Lazíkovú. Oba páry sú pochované v trstínskom Hájičku. (OPRAVA: Michal a Rozália r. Lazíková sú pochovaní na cintoríne za kostolom). Obaja bratia zomreli v priebehu dvoch mesiacov v roku 1970.

DOPLNENIE 12/2022:
V spolupráci s p. Zuzanou Suchánovou z Bratislavy a dôležitej pomoci jej synovca Michala Suchána z Trenčína sa mi podarilo dokázať, že manželka Michala Suchána Rozália rod. Lazíková, bola sestrou biskupa Ambróza Lazíka. Obaja manželia mali spolu 8 detí, 4 dievčatá a 4 chlapcov. Jedným z nich bol aj známy misionár Ľudovít Suchán.
Ďalším dieťaťom bol Jozef, ktorý si neskôr zobral za manželku Ernestímu Tomekovú z Dolnej Krupej. Ona ako aj jej dcéra Zuzana Suchánová boli okrem iného významnými scenáristkami pracujúcimi v slovenskom filme. Manžel Zuzany Suchánovej Fedor Cádra bol spisovateľom. Synovcom Zuzany Suchánovej Cádrovej je český r***r a MC, Rest, vlastným menom Adam Chlpík.

Posledné z detí Michala Suchána staršieho, Štefan, si za manželku vzal Máriu Jakubcovú. V matrike sobášov má pri mene napísané že bol obuvníkom.
Mária je pochovaná na cintoríne v Hájičku, možno aj vedľajší hrob patrí rodine Štefana Suchána a Márie Jakubcovej. Spolu mali 6 detí.
Jozefa (1884), Annu (1886), Paulínu (1889), Antona (1891), Julianu (1894 - zomrela malá) a Máriu (1896 - zomrela malá)

Zaujímavosti z trstínskych matrík.
Že naši predkovia nemali zrovna ľahký život vieme všetci. Okrem ťažkej práce doma i na pánskom, starostlivosti o rodinu museli čeliť vojenským ťaženiam a chorobám.
Pri prvej epidémii cholery v 19. storočí, v roku 1831, zomrelo v trstínskej farnosti 195 ľudí. čo bol takmer 4-násobok z predchádzajúcich rokov.
V roku 1866 postihla našu obec ďalšia morová epidémia, ktorú sem zaniesli zrejme pruskí vojaci. V tom roku zomrelo vo farnosti viac ako 200 obyvateľov, čo bol v tiež zhruba štvornásobok oproti predošlým rokom. V hájičku sa nachádza pamätník na toto obdobie.

07/01/2021

7. generácia
Michal Suchán, jeho manželky a deti - 2. časť.

Ešte skôr ako budem pokračovať zhrniem v skratke fakty z minulého článku. Otec môjho pradeda Tomáša Suchána, Michal, mal so svojou manželkou Máriou 8 detí. Šesť z nich sa dožilo dospelosti a založili si svoje rodiny. Michal si svoju manželku Máriu Machalovú bral ako štyridsaťročný vdovec.
Toto bola pre mňa nečakaná informácia. Logicky sa začali vynárať otázky, ktoré mi v ten večer keď som na to prišiel nedovolí zaspať.
Mal teda predtým ešte jednu manželku? Ako sa volala? Mali spolu deti?
A tak som sa chytil posledného známeho bodu - dátum svadby s druhou manželkou a od tohto dátumu som smerom do minulosti hľadal v matrike zomretých ženu, ktorá bola manželkou Michala Suchána. Netrvalo to dlho.
Jeho prvá manželka zomrela 1. 9. 1884. To bolo pre mňa neuveriteľné. Veď odkedy jeho prvá žena zomrela po jeho druhý sobáš ubehli takmer na deň presne iba dva mesiace. Ale fakty hovorili jasne, sedeli mená, a číslo domu to len potvrdzovalo.
Neskôr som z matrík vypozoroval, že v minulých storočiach boli tieto sobáše "pár dní" po smrti jedného z manželov bežné.
Jednoducho človek potreboval po svojom boku partnera čím skôr. Dnes je to pre nás už len ťažko predstaviteľné, ale vtedy sa ľudia na zrodenie života aj na smrť pozerali úplne inak.
Michalova prvá manželka sa teda volala Mária Sperka (Šperková), narodená 9.12.1844. Pochádzala z domu č. 21. Michal býval v dome č. 41.
Len pre zaujímavosť, Mária sa narodila v tom roku 1844 ako posledné 77. dieťa trstínskej farnosti.
So svojim manželom Michalom boli teda rovesníci. Matrika sobášov obsahuje najmenej zápisov počas roka a tak som poľahky vyhľadal dátum ich svadby. Brali sa ako 22 roční 10.2.1867.
Teraz, keď už som vedel kedy sa narodili, kedy sa zobrali a kedy Mária Šperková zomrela, ostalo mi len v matrike narodených vyhľadať ich deti.
Mali ich spolu 8. Prvé dve im zomreli. Tretí Simeon sa dožil 78 rokov a zomrel v r. 1950.
Potom mali ešte tri dcéry, o ktorých zatiaľ nemám žiadne informácie a dvoch synov ktorí zomreli v detskom veku.

Jozef (1868) - zomrel malý
Rozália (1870) - zomrela malá
Simeon (1872) - zomrel v r. 1950
Helena (1874)
Ružena (Rosina) (1876)
Emericus (1878) - zomrel maly
Anna (1880)
Michal (1884) - zomrel malý

Zhrnutie: Michal Suchán narodený 8.10.1844 mal dve manželky, s prvou (Máriou, rod- Šperka) mal 8 detí
Jozefa, Rosaliu, Simeona, Helenu, Rosinu, Emericiusa, Annu a Michala
S druhou manželkou mal potom ďalších 8 detí, medzi nimi aj môjho pradeda Tomáša Suchána. Pri narodení svojho posledného dieťaťa mal 57 rokov!

Suchán family

05/07/2023

24/12/2022

21/03/2021

07/03/2021

21/02/2021

12/02/2021

29/01/2021

18/01/2021

11/01/2021

07/01/2021

Address

Website

Alerts

Shortcuts

Share