Práca v EU

11/05/2026

11/05/2026

Vzááacna návšteva

11/05/2026

Stáva sa

29/04/2026

Píše Metod Špaček: "NAJVÄČŠIA PAPALÁŠSKA UDALOSŤ V SLOVENSKÝCH DEJINÁCH: PRÁZDNY OBLEK - PRÁZDNY FRAK. Poďme sa, prosím, vrátiť k najväčšej papalášskej udalosti v slovenských dejinách – tohto týždňovej návšteve Fra' Johna Dunlapa, veľmajstra Zvrchovaného vojenského špitálskeho rádu svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty (áno, aj takú obskuritku máme v medzinárodných vzťahoch).

Normálne robí Rád kopec dobrej roboty, najmä v humanitárnej oblasti a v podpore zdravotníckych služieb, a to aj na Slovensku. Jeho hosťovanie Pellegrinim je však plné problémov, ktorých prapôvod zrejme tkvie v papalášskej nenásytnosti prezidenta.
Kardinálny problém tejto návštevy bol v tom, že zrejme nejaký protokolárny alebo zahraničnopolitický amatér poradil prezidentovi, že pána Dunlapa je možné a bežné prijímať na úrovni hlavy štátu.

Toto je však omyl. Rád maltézskych rytierov má síce nejakú historickú zvyškovú medzinárodnoprávnu zvrchovanosť – napríklad máme s ním nadviazané diplomatické styky, ale nie je považovaný za štát a jeho predstaviteľ – veľmajster – nie je hlava štátu, ani nie je hlave štátu rovný. Jeho protokolárne postavenie je ďaleko za predstaviteľmi štátov, a dokonca aj za predstaviteľmi medzinárodných organizácií. Nepatria mu žiadne okázalé pocty a ceremónie a pred palácom nemala vôbec viať vlajka rádu, navyše protokolárne uprednostnená pred vlajkou EÚ.
Pellegrini a prezidentský palác pripravili pre pána Dunlapa protokolárne najvyššiu možnú formu štátnej návštevy v rozsahu, v ktorom sa ešte nikdy pred tým nijakej hlave štátu na Slovensku neposkytla – áno, ani kráľovnej Alžbete II. alebo holandskému kráľovskému páru.

Toto je nie len zanedbateľné protokolárne faux pas, ale aj problém právny a finančný. Keďže pánovi Dunlapovi takéto výsady jednoducho nepatria, ich poskytnutie je neoprávnený výdavok zo štátneho rozpočtu.

Očividným vrcholom tejto návštevy bola okázalá štátna večera „white tie“, teda vo frakoch. Toto je na Slovensku absolútna historická novinka. White tie štátne večere pri príležitosti štátnych návštev sa síce organizujú vo svete, ale takmer výlučne v monarchiách. Dokonca aj štátny banket v Bielom dome je tradične „len“ black tie. Podobne tomu boli štátne večere, ktoré sa na Slovensku zorganizovali pri príležitosti návštevy Alžbety II. alebo kráľa Viliama Alexandra.

Prečo si to Pellegrini takto zariadil? Odpoveď je jednoduchá. On si chcel, aspoň raz, vyskúšať, aké to je, vyzerať ako kráľ. Navliecť sa do fraku, dať si kráľovské insígnie a pretŕčať sa v žiari okázalého luxusu. Nikoho normálneho by na to nenahovoril, aby mu v tom asistoval. Ale zrejme pán Dunlap má potlačený cit pre primeranosť a mu do tejto pasce skočil.

Cez deň Dunlap navštívi s Pellegrinim komunitné centrum Maltézskeho rádu v Topoľčanoch (otvorené v roku 2023), ktoré ponúka ponúka sociálne a vzdelávacie programy zamerané prevažne na rómske deti z generačnej chudoby, matky a tehotné ženy. Cieľom centra je výučba základných sociálnych a hygienických návykov detí i učenie starostlivosti o deti a domácnosť pre ich matky. A večer sa nahodí do fraku a pochutnáva sa si na pečených dobrotách v žiari paláca a prepychu. Bože, aký kontrast! Radšej mal Pellegrini tie náklady na zbytočnú večeru poskytnúť tomuto centru, alebo na večeru pozvať tieto aj tieto deti a matky.

No a aby toho nebolo málo – ešte jeden očividný protokolárny prešľap. Neviem, či ste si všimli ten komický ozrutný biely motýlik prezidenta Pellegriniho? Ten si musel požičal od nejakého svojho kamaráta, performatívneho umelca – nejakého klaviristu alebo speváka. To, čo je na koncertnom pódiu primerané, je na štátnej večeri komické.

Takže. Zase raz jedna zbytočná návšteva – bez obsahu, plná neprimeraných a nedôstojných okázalostí. Po návšteve problematického gruzínskej prezidenta už naozaj budíme dojem, že sme zúfalí v tom, že nikto poriadny k nám nechce cestovať. Len bizarnosti.

A čo dodať na záver? Prázdny oblek – prázdny frak."

JUDr. Metod Špaček, Ph.D. (* 27. január 1975, Šaľa[1]) je slovenský diplomat, úradník, právnik a bývalý univerzitný pedagóg, ktorý v rokoch 2021 – 2024 pôsobil ako vedúci Kancelárie prezidenta SR. Známy je najmä tým, že sa dlhodobo venuje slovensko-maďarskému medzinárodnému sporu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. (wiki)

29/04/2026

Tých aut bolo skoro 600 000 a ktomu nahradné pneumatiky s vyrobou ktorých mali sovieti problém. Najlepši sovietsky piloti lietali na airkobrach a kingkobrach. K tomu ešte 100 nakladných lodi. A 36 milionov uniforiem. Bez tejto pomoci by boli sudrohovia holy , bosy a zasobovany konskymi povozmi, nedosli by ani do Kijeve to skor nemci by boli v moskve

BLÍŽI SA VÝROČIE UKONČENIA 2. SVETOVEJ VOJNY. KEĎ NÁS NAŠA PRORUSKÁ VLÁDA A RUSKÁ PIATA KOLÓNA BUDE OPÄŤ PRESVIEDČAŤ, ŽE TÁ SLOBODA PRIŠLA Z VÝCHODU, SPOMEŇTE SI NA TENTO ČLÁNOK HISTORIKA STANISLAVA MIČEVA
🔻🔻🔻🔻🔻

ANI NÁBOJ?

V súvislosti s 90 miliardovou pôžičkou Ukrajine sa aj u nás objavili nesúhlasné reakcie. Slovensko síce neblokovalo pôžičku, ale v prípade potreby sa odmieta podieľať na jej splácaní. Koniec koncov s heslom, ani náboj Ukrajine (teda zadarmo) sa tu operuje dlhodobo. Predávať však môžeme. A nie málo. Nuž taká je naša solidarita s napadnutým susedom.

Na tomto mieste si dovolím pripomenúť fakty, ktoré sú u niektorých „odborníkov“ úmyselne obchádzané, alebo sú relativizované. Nie je náhoda, že Stalin v Teheráne poďakoval americkému prezidentovi za včasnú a výraznú materiálnu pomoc. Tá začala prichádzať už v auguste 1941. Všetky údaje, ktoré tu uvediem pochádzajú z ruskej proveniencie (SOKOLOV. B. V.: Tajny Vtoroj mirovoj. Moskva.2001, SUPRUN. M. N.: Lend – liz i severnyje konvoji 1941 – 1945. Moskva.1997). Sú teda dostupné.

Prostredníctvom námorných konvojov, ktorých bolo 41 a tvorilo ich celkom 811 nákladných lodí, z ktorých 115 nacisti potopili, spojenci do ZSSR dodali 12 700 tankov, 22 100 lietadiel, či 13 000 protitankových a protilietadlových diel. Tak isto 376 000 nákladných aut, 51 000 džípov a 35 000 motocyklov. Dodali 11 000 železničných vozňov, 2 000 lokomotív, 620 000 ton koľají vrátane strojov na ich položenie, tak isto cez 500 námorných lodí. Do ZSSR dopravili rádiostanice pre 150 divízií a 9 000 lietadiel a poľné telefóny pre 330 divízií. Dodávka 15 miliónov párov vojenských topánok bola tiež kľúčová.

Aby sme boli úplne konkrétni, tak v segmente kovoobrábacích strojov tvorili americké dodávky 28 % z celkových potrieb, u železničných koľají to bolo 29 %, pri leteckom benzíne 32 %, strelný prax tvoril 35 % celkovej potreby, u medi to bolo 42 %, u hliníka 49 %, automobily od spojencov predstavovali 62 % celkovej potreby a u železničných lokomotív to bolo 71 %.

Vo vojne zohrávali významnú úlohu známe Kaťuše. Tie boli tiež montované na podvozky amerických nákladných áut Studebaker. Celková pomoc dosiahla sumu 11 414,4 milióna podľa vtedajších cien. A hneď poznamenám, že nie je pravda, že Sovieti alebo neskôr Ruská federácia museli túto sumu USA vrátiť. Už samotná zmluva hovorila o tom, že technika zničená v bojoch nepodliehala vráteniu. Celkovo Sovieti a Ruská federácia zaplatili za túto pomoc niečo cez 800 miliónov dolárov. Významná bola aj potravinová pomoc, keď v niektorých položkách predstavovala až 100 % spotreby, čo bolo podstatné hlavne v prvých rokoch vojny, keď nacisti okupovali Ukrajinu, Bielorusko a juhovýchodné časti Ruska, čo boli pôvodne zásobárne základnými potravinami pre celé ZSSR.

Maršál Žukov v knihe rozhovorov s Konstantinom Simonovom vysoko ocenil spojeneckú, hlavne americkú materiálnu pomoc. Sama za seba hovorí aj citácia z knihy Vojennyje archivy Rossiji, ktorá vyšla v Moskve v roku 1993 a jasne potvrdzuje to, čo povedal Žukov v rozhovoroch z polovice šeťdesiatych rokov: „Teraz sa hovorí, že spojenci nám nikdy nepomáhali... Nemôžeme predsa poprieť, že Američania nám vozili množstvo materiálu, bez ktorého by sme nemohli formovať naše zálohy a nemohli by sme pokračovať vo vojne... Nemali sme výbušniny, strelný prach. Nemali sme čím plniť náboje do pušiek. Američania nás prachom a výbušninami doslova zachránili. A čo nám dodali plechu! Mohli by sme inak tak rýchlo zahájiť výrobu tankov, keby nebolo americkej pomoci s oceľou? A dnes mnohí tvrdia, ako by sme toto všetko mali a bolo toho dosť.“

Takže ani náboj Ukrajine? To akoby by sme povedali, že by sa mali vzdať a kapitulovať. Ako by dopadol Sovietsky zväz, keby nedostal potrebnú pomoc a správnom čase? Asi by nasledovala katastrofálna porážka. A to isté platí v prípade dnešnej situácie na Ukrajine.

29/04/2026

Veľká zasadačka Mestského úradu v Ružomberku

Od: Sarkastická nevesta

25/03/2026

💶 ĎALŠIA MEGAZÁKAZKA BEZ SÚŤAŽE 💶

Ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka podpísalo zmluvu s firmou Way Industries na odmínovacie stroje Božena.
V čase podpisu mala firma dlhy na odvodoch takmer 200-tisíc eur. Dnes sú trojnásobné.

A nie je to všetko.

👉 Takmer milión eur dostane aj jej materská firma, ktorá dlhodobo nemala zamestnancov ani tržby.
👉 Za firmami stoja aj ľudia napojení na rodinu obžalovaného Martina Kvietika z kauzy Dobytkár.
👉 Firmy zákazky získali bez súťaže.

❗️ Ministerstvo tvrdí, že ide o podporu slovenského priemyslu. Fakty ale ukazujú, že štát uzatvára megazmluvy s firmami, ktoré si neplnia ani základné povinnosti.

Na prípad upozornil Nasraty Obcan